V nedeľu 8. júna sme úspešne zakončili krúžok vysokohorskej turistiky trojdňovou hrebeňovkou východnej časti Nízkych Tatier.
1. deň – Začína sa dobrodružstvo
V piatok po vyučovaní nás pán riaditeľ a pán Vitko odviezli do Liptovskej Tepličky. Tam nás už čakal pán učiteľ Šavel, ktorý nám prišiel popriať šťastnú cestu a povzbudiť nás pred výstupom.
Okolo 14:30 sme vyrazili na prvý úsek smerom k útulni Andrejcová. Trasa dlhá 12 km s prevýšením 950 metrov preverila našu kondíciu, ale zvládli sme ju za štyri a pol hodiny — prišli sme ešte za vidna. Po príchode sme si opiekli slaninku a klobásky, posedeli pri ohni a vychutnali si zaslúžený oddych v krásnej prírode.
2. deň – Vietor, výhľady a výzvy
Ráno o 6:30 sme povyliezali zo spacákov, dali si raňajky a okolo 8:30 vyrazili na hrebeňovú túru cez Kráľovú hoľu do Smrečianskeho sedla. Po prekonaní pásma lesov a kosodreviny sme sa ocitli na trávnatom hrebeni Nízkych Tatier. Výhľady boli nádherné, ale cestu nám komplikoval prudký južný vietor, ktorý miestami dosahoval rýchlosť až 80 km/h. Vietor nás síce miestami „nakláňal“, no náladu nám nepokazil.
Obed sme si dopriali pod Kráľovou hoľou na mieste zvanom Martalúzka. Odtiaľ nás čakala ešte dve a pol hodinová príjemná chôdza po lesnom chodníku. Na chatu Smrečiny sme dorazili o 16:00. Trasa dlhá 16 km s 1000-metrovým prevýšením nám dala poriadne zabrať, no o to viac nás potešil privítací podporný tím: Katka Šelengová, Barborka Grivalská (Kleinová), Matúš Fris, Sabína Teplická a pán Vitko, ktorý pre nás pripravil skvelú grilovanú večeru. Po druhom kole večere sme unavení, ale spokojní, zaliezli do spacákov.
3. deň – Cieľ na dohľad
V nedeľu ráno sme po raňajkách a uprataní chaty vyrazili na posledný 8-kilometrový úsek smerom na Pusté Pole (časť obce Vernár). Cestou sme si ešte užívali výhľady a posledné chvíle spoločného putovania.
Za tri dni sme spolu prešli krásnych 36 kilometrov a prekonali 2000 výškových metrov. Spoločne sme si dokázali, že dobrá partia, odhodlanie a trocha humoru dokážu prekonať aj náročný vietor a unavené nohy.
Misia splnená!
Mgr. Marek Sikula
