Aktivity

          • Žrebovanie výhercov Veľkonočnej výtvarnej súťaže

          • Dňa 6. apríla vyhlásil školský časopis POHĽAD Veľkonočnú výtvarnú súťaž. Do súťaže sa mohli zapojiť všetci žiaci našej školy. Stačilo vytvoriť rôznorodé výtvarné alebo úžitkové dielo s témou Veľkej noci, odfotiť ho a fotografiu poslať na redakčný e-mail alebo školský portál Edu-page. Do súťaže sa zapojilo 16 žiakov čo je skromný počet na celú školu, ktorú navštevuje viac ako 300 žiakov. 

            Všetkým, ktorí vytvorili krásne dielka a poslali ich do súťaže, ďakujeme. Ceny prinesie k Vašej bráničke kuriér s rúškom prezlečený za pána učiteľa Ujčíka v najbližších dňoch.

            Fotoalbum všetkých zapojených diel nájdete TU

            Žrebovanie a ocenených si môžete pozrieť na videu.

          • Milí rodičia!

          • (Vyjadrenie rodiča k súčasnej situácii)

            Dnes som si prečítala výsledky ankety, ktorú pridal na stránku školy náš p. riaditeľ. Myslím, že to bol veľmi dobrý nápad, ako zistiť, ako sa na túto situáciu pozerajú rodičia, či sú spokojní a kde treba pridať, aby práca učiteľov bola v týchto dňoch lepšia či účinnejšia - v prospech učenia sa detí.

            Veľa odpovedí bolo pozitívnych, ale stretla som sa aj s negatívnym postojom. Mám skúsenosť, že väčšina učiteľov sa veľmi snaží a pripravuje deťom materiály tak, aby dané učivo ľahšie pochopili. Vôbec teda nezdieľam názor, že učitelia sedia doma, nič nerobia a berú plat. Učitelia sa predsa nerozhodli sami od seba, že prestanú chodiť do školy a budú učiť z domu, lebo je to tak ľahšie.

            Naopak, je to ťažšie a myslím si, že aj my rodičia by sme sa mali nad sebou zamyslieť a pomôcť učiteľom a tým vlastne aj našim deťom. Veď niekedy čítam, ako učiteľ doslova prosí žiaka o splnenie úlohy. Podľa komunikácie súdim, že niektoré deti sa denne učia, ale iné majú už štvrtý týždeň prázdniny.

            A dnes vláda rozhodla, že sa nebude známkovať a nikto neprepadne. To by som už naozaj chcela vedieť, ako budú učitelia motivovať deti teraz... A ako zistia, koľko detí učivo pochopilo a ktoré učivo je potrebné zopakovať?

            Viem, že mnohí rodičia chodia do práce, ale my si predsa musíme nájsť chvíľu, aby sme skontrolovali, či si deti splnili úlohy. Nie kvôli učiteľom, kvôli našim vlastným deťom. Veď všetky úlohy sú na Edupage. Aj ja som synovi vysvetľovala, že nemá prázdniny, ale naopak, učiť sa musí normálne. A to každý deň, aby sa to nenakopilo, lebo potom toho bude veľa a učiť sa to bude oveľa ťažšie. A ani učitelia nebudú doháňať učivo za celé 3 mesiace, akoby sa vôbec neučilo iba kvôli tomu, že to niekto flákal.

            Mám za to, že naši učitelia si vykonávajú prácu svedomito a ja im za to veľmi pekne  ďakujem. Vážim si ich prácu, lebo je to zodpovedná a náročná práca. V tomto období o to viac, že na to nebol nikto pripravený.         

             

                         Držím nám všetkým palce!!! Učiteľom aj rodičom.

                                                                      

                                                                       Spokojný  rodič :) 

                                                                                  

          • Ponuka kníh pre mladých čitateľov

          • KMČ Albatros, Knižný klub Fragment, Rozprávková škôlka

            V súvislosti s uzatvorením škôl ponúka spoločnosť Albatros Media Slovakia rodičom školákov a predškolákov možnosť objednávať si knihy z jarných knižných katalógov, ktoré deti priniesli domov začiatkom marca, s dodaním priamo domov. Zvýhodnené katalógové ceny ostávajú, samozrejme, zachované. Ak si Vaše deti vybrali knihy z jarných katalógov knižných klubov KMČ Albatros, Knižný klub Fragment alebo Rozprávková škôlka, prosím, využite na objednanie tento odkaz: https://www.albatrosmedia.sk/c/skolske-katalogy/ Pred odoslaním objednávky nezabudnite zadať zľavový kupón KLUBB27X. Kód je platný do 17. apríla 2020.
            Veríme, že čítanie kníh bude v tejto náročnej dobe pre Vaše deti i Vás príjemným spestrením.

          • COVID-19 a ja

          • Život v karanténe z pohľadu žiakov

            Slovensko vyhlásilo povinnú karanténu žiakom. Som doma. Som doma ako všetci žiaci na Slovensku a v iných krajinách, kde bola taktiež vyhlásená karanténa. Môj bežný deň sa začína nasledovne.

            Zobudím sa a zobrazím si úlohy cez internetovú stránku EduPage. Pripravím si knihy a zošity z hodín, ktorým daná úloha prináleží. Začnem pracovať. Zvyčajne mi to trvá o čosi dlhšie ako bežne v škole. Začínam mať pocit, že si z takýchto hodín „samovýučby“ aj menej odnesiem. Popri učení sa však snažím sústrediť, akoby som bola v škole. Predstavujem si, že som v triede a okolo mňa sú všetci moji spolužiaci, ktorí mi veľmi chýbajú. Za katedrou sedí pani učiteľka alebo pán učiteľ a zadáva nám pokyny. V takto naladenej atmosfére sa mi oveľa lepšie pracuje. Keď dopíšem posledné poznámky či dorátam posledný príklad, všetky knihy odložím a idem sa prejsť do záhrady. Býva to už zväčša poobede okolo pol tretej, tak je slnka menej, ale mne to neprekáža. Vonku už cítim príchod jari. Vidím, ako sa drobné kvietky tlačia spod zeme svojimi zelenými lístkami. Naše tri mačky sa už vyhrievajú na dreve a vychutnávajú si slnečné lúče. Po krátkej prechádzke sa vrátim opäť do izby. Sadnem si za klavír a precvičujem si skladby alebo sa učím nejaké nové, ktorých noty si stiahnem z internetu. Doma šijeme rúška. Tejto práce sa chopila najmä moja stará mama s mamou, ja im pomáham. Viac, ako šitie rúšok, by ma bavilo byť vonku s kamarátmi. Občas, keď sa zahľadím z okna, vidím ľudí, ktorých poznám. Nevidím im ani poriadne do tváre, pretože majú rúška a na rukách rukavice. Takto idú do potravín a potom sa vracajú späť. Počas dňa sa za mojím oknom mihne oveľa menej ľudí ako zvyčajne. Všetci sú doma pri svojich rodinách. Keď je už neskoro večer a vonku svietia lampy, začnú sa správy a v nich mimoriadne relácie o koronavíruse. Každým dňom hlásia nové a nové prípady, ktoré pribúdajú v nespočetnom množstve. My sa na to môžeme len pozerať a zabrániť väčšiemu šíreniu sedením doma. V noci sa vždy pred spaním zamyslím. Aké to bude zajtra alebo o mesiac? Rozmýšľam aj o tom, kedy sa vrátime do školy, či nás učitelia nezalejú písomkami alebo ako sa bude hodnotiť druhý polrok. Kedy budeme môcť ísť do kostola?

            Nikdy som si tak neuvedomovala ten pocit slobody, aký sme mali. Mohli sme ísť slobodne von bez toho, aby sme si zakrývali polovicu tváre. Mohli sme byť v kolektíve. Niekedy fakt ľutujem, že som možnosť ísť vonku vymenila za počítač. Priznám sa, niekedy som si predstavovala, aké by to bolo, keby sme sa učili z domu. No teraz už viem, že sa realita od mojej fikcie líšila. Pochopila som, že veta „Človek je tvor spoločenský“ má veľký zmysel. Keby som nechodila do školy, mám celkom iné priority. Nepoznala by som ľudí mojej vekovej kategórie a nemala by som sa ani s kým poradiť. Tiež si uvedomujem, aký je internet pre nás dôležitý. Bez neho by to v tejto situácii nešlo. Neslúži len na vyhľadávanie nepodstatných nezmyslov, ale aj dôležitých faktov a informácií či na kontakt s kamarátmi. Zisťujem, že teraz je nám dovolené to, čo nám predtým až tak dovolené nebolo. Najmä naše vypisovanie s kamarátmi i sedenie pri televízore. No aj tak mi to fyzický kontakt nenahradí.

            Keď si prejdem všetky negatíva, dospejem k názoru aj z inej perspektívy. Do Benátok sa po rokoch vrátili ryby, delfíny aj labute. V Číne zmizol takmer všetok smog. Myslím si, že po tejto pandémii by si ľudia mali vstúpiť do svedomia. Sme veľmi rozcestovaná generácia, ktorá sa musí všade hýbať. Neuvedomujeme si, aký prínos dokáže spôsobiť prírode, keď jeden mesiac nemáme potrebu vychádzať z domu. Príroda sa jednoducho hojí od všetkých rán, ktoré sme jej spôsobili. Keby každý človek venoval aspoň jeden mesiac v roku prírode, videli by sme ten veľký prínos. Podľa mňa by sme si mali niečo z tejto situácie odniesť. Nie len to, že si začneme viac vážiť slobodu či hygienické návyky, ale hlavne našu situáciu na Zemi po ekologickej stránke. Ja verím, že sa tejto choroby úspešne zbavíme. No ako sa zachováme potom, je už na našom osobnom zmýšľaní. :)

             

            Silvia Šimková VIII.B