Vážení hostia, vážené kolegyne a kolegovia, milí žiaci,
na úvod môjho príhovoru mi dovoľte parafrázovať citát múdrejších: „Škola bez knižnice je ako izba bez okien“. Preto som veľmi rád, že sa dnes stretávame pri tejto milej príležitosti, kedy otvárame našu novú školskú knižnicu, ktorá bude zároveň priestorom, kde budete tráviť aj hodiny literatúry. Dovolím si vysloviť želanie, aby sa naša knižnica stala jedným z vašich najobľúbenejších miest na škole. Miestom, ktoré vás v okamihu otvorenia akejkoľvek knihy zázračne prenesie do inej krajiny, do inej doby či na miesto na opačnom konci našej Zeme, kde zažijete najkrajšie a najlepšie dobrodružstvá. Áno, aj toto dokáže táto knižnica a knihy, ktoré sú v nej.
Okrem toho, čítanie kníh trénuje pamäť, predstavivosť, fantáziu, zlepšuje slovnú zásobu. Vedci vyskúmali aj to, že keď čítate o škorici, vo vašom mozgu sa aktivujú centrá, ktoré spôsobia, že škoricu aj cítite. A keď čítate o dobrodružstvách vašich hrdinov, cítite sa tak, ako keby ste ich prežívali sami. Kniha a obsah v nej vám prinesú múdrosť a zlepšia váš charakter. Hovorí sa, že aj tá najhoršia kniha v sebe obsahuje niekoľko výborných myšlienok. A práve myšlienku nájdeme na začiatku každej veci, nebolo tomu inak ani v prípade realizácie našej knižnice.
Za inšpiráciu hľadať riešenie a vytvoriť dôstojný priestor pre duchovné bohatstvo, ktoré sa v knihách skrýva, sa chcem poďakovať našim pani slovenčinárkam Mgr. Silvii Dubovskej, Mgr. Lívii Glevaňákovej a Mgr. Lucii Cintelovej. Za pomoc pri získaní finančných prostriedkov z nadácie SPP a pomoc pri písaní projektu patrí moje úprimné poďakovanie pani Mgr. Monike Sasarákovej.
Myšlienku knižnice pretavila do reálnejšej podoby v podobe architektonickej štúdie pani architektka Ing. Andrea Heldáková z architektonického štúdia „on : off “ a samotnej realizácie sa ujal stolársky majster pán Jakub Bachleda. Poďakovanie patrí pánovi Tomášovi Orolinovi za materiálne dovybavenie knižnice stoličkami, Rodičovskému združenie pri našej základnej škole, ktoré nám poskytlo časť finančných prostriedkov vo výške 1000 €. Ďakujem aj ostatným kolegom, pani upratovačkám a pánovi školníkovi, ktorí sa taktiež podieľali na realizácii knižnice.
Na záver môjho príhovoru si znova dovolím pomôcť myšlienkou učiteľa národov Jána Amosa Komenského, ktorý povedal: "Nemilovať knihy znamená nemilovať múdrosť. Nemilovať múdrosť však znamená zostať nevzdelaným človekom."
A ja dodávam a vyslovujem svoje prianie: žiaci, staňte sa milovníkmi kníh nie nevzdelancami...